Piaty hlupák, piaty diel

Po zverejnení hlupáka číslo štyri som opäť dostal nejaké tie odkazy aj v rodnom jazyku, a tak opúšťame radšej Slovensko i Česko a ideme o niečo severnejšie – do Anglicka, konkrétne Londýna. Tam sa stalo miestne obyvateľstvo svedkom naozaj kuriózného prepadu menších potravín... Ako povedal Thomas Füller: „Hlupákov nikto nezalieva – rastú sami.“

Do malých potravín na okraji Londýna vošiel mladý muž ozbrojený brokovnicou. Namieril si to na starého predavača a vypýtal si peniažky z pokladne. Zatiaľ, čo mu predavač peniaze do tašky vkladal, uzrel zlodej za chrbtom predavača fľašku škótskej whisky a dostal na ňu chuť. Starček však škótsku whisky odmietol vydať s tým, že mladému ešte nie je dvadsaťjeden rokov. Prekvapený lúpežník sa zarazil a predavačovi odvetil, že jemu už dvadsaťjeden bolo. Predavač však opakoval, že mu neverí. Rozčúlený zlodej siahol do vrecka pre vodičský preukaz a vrazil ho predavačovi pred oči – „Tu si to prečítaj, dedo! Mne už bude dvadsaťtri!“ – reval na predavača. Starý pán si vzal do rúk vodičský preukaz a pozorne si skontroloval, či mu zločinec neklame, potom siahol po whisky a fľaška zmenila majiteľa. Hneď na to mladík zmizol aj s peniazmi a whisky. Predavač okamžite zatelefonoval na políciu a oznámil im meno a bydlisko páchateľa. Zlodej bol zatknutý o dve hodiny neskôr...