Siedmy hlupák, siedmy diel

Prvodecembrový v poradí siedmy hlupák pochádza zo Severnej Ameriky, konkrétnejšie z Kanady. Snaha o vypočutie vlastného smädu nedopadla najšťastnejšie... Chlapík je vďaka tejto príhode nešťastne známy takmer po celom svete. To, čo sa mu stalo, pasuje za osud, ako ale hovorí nemecký filozof Arthur Schopenhauer: „Čomu ľudia zo zvyku hovoria osud, to sú väčšinou ich vlastné hlúpe výčiny.“ Nuž...

Istého tridsaťročného čerstvo nezamestnaného chlapíka prekvapil hrozný smäd a začal rozmýšľať, ako si lacno zaobstarať nejaké pitie. Usúdil, že najrýchlejšie bude, keď veľkým kameňom, ktorý ležal vedľa chodníku na ceste, rozbije výklad obchodu s liehovinami, vezme prvú fľašku a utečie. Ako sa rozhodol, tak aj urobil. Zobral veľký kameň zo zeme a celou svojou silou ho hodil do výkladu. Kameň sa však odrazil, udrel ho priamo do hlavy a chlapík v bezvedomí padol na zem. Výklad bol totiž z plexiskla. Aby toho nebolo málo, celú chlapíkovu príhodu zaznamenala i videokamera.